|
Čo sa práve dejeNemocnica Antolská, Bratislava 4.10.2011{phocagallery view=category|categoryid=7|limitstart=1|limitcount=1|detail=3|displayname=0|displaydetail=0|displaydownload=0|displaybuttons=0|displaydescription=0|displayimgrating=0|imageordering=3}Prichádzame, veľa detí spinká. Otvárame dvere a sme milo prekvapené že dvaja 5 ročný chlapci sú hore. Aj mamičky sú hore môžeme hrať. A naozaj hráme, chlapci sú do toho úplne zakusnutí, spievajú, zhovárajú sa s bábkami dokonca sa s nimi aj hádajú. Keď z kufra vyskočia žabiaci, sú úplné hotoví aj maminky a mi si to užívame. Celkom nadlho sme sa v tej izbe zabudli, uf posledné pozdravy, zamávanie a ideme ďalej. Dve babi, stredná škola jedna hiphoperka-smejú sa chcú zahrať divadlo. Zase vyskakujú žabiaci a babi sa smejú, majú záchvat! Oktober KramáreNajprv sme šli na onkológiu. V herni mali deti na tvárach rúšky, ale našťastie im to nebránilo nákazlivo sa smiať keď z Markinho kufru vyskočil biely ponožkový koník, ktorý chvíľami upadal do spánku a strašne nahlas chrápal, no a vlastne tiež nebol celkom zdravý, potreboval pomoc, deti radi pomohli, obviazali bolave hrdlo, pichli zopár injekcií a poškrabkali ho za uškom. Potom sme si zaspievali a zahrali na zeleninové hudobné nástroje. Na izbe na nás už čakal Tornádo AugustDnešný deň, 24.8.,bolo vela detí na psychiatrii v nemocnici na Kramároch....tak sme spolu s Markou "priviali"do unudenej miestnosti nový...spievajúci až tancujúci "čAS".. Jana Segy Leto v nemocniciVonku bolo ozajstné leto. Väčšina ľudí sa tešila a zamierili si to na kúpalisko alebo do bazénu. V nemocnici to však bolo ťažšie ako obyčajne. Nedalo sa vetrať a bolo veľmi teplo. Deti unavene polihovali na postieľkach. Naša návšteva ich zdvihla a to doslova. Na psychiatrii sme tancovali a potom sme si predstavovali, že plávame v rybníku, na neurológii sme sa spolu so žabkami čľapkali vo vode a smiali sme sa a na kožnom sme zasa spievali ako pri táboráku. Skrátka sme to leto aspoň zahrali a vyšlo to! Marka 27.7.2011- KramáreNa neurologii. Bolo tam dievčatko krásne, ako malá indiánka vyzeralo. Také bolo unavené chúďa z množstva vyšetrení, len tak opatrne sa na nás díva. Mamina bojovníčka veľmi chce aby sme hrali malej indiánke, že ju to určite prebudí a posilní. Tak sme hrali o dušu... a popritom sa aj trocha rozprávali aj trocha potili. A potom ku koncu mamička bojovníčka vraví, že haló veď jej klesla teplota a malá budúca Nšoči zrazu aj hýbať sa do rytmu začína aj rúčkou tanečne zamáva. Aj malé chlapča sa ku nám pripojí. Potom ešte rýchlo poďťe prosím na izbu 6, tam chlapec po operácii čaká Vás-vraví sestrička. Ideme, tíško mu hrajeme, prichádza mama s úsmevom aj Žbirku má rád tak hrajte, môžete. Tak hráme. Malá indiánka na chodbe aj s maminkou tancujú: Čo bolí to prebolí...
|