fbpx
 

 Môžete nám pomôcť poukázaním 2% z daní!!! 

Oz. Bábky v nemocnici je prijímateľom osobitného podielu zaplatenej dane.

Čo sa práve deje

30.11. Kramáre

V nemocnici bola napatá atmosféra a na chodbách
sme nevideli takmer ziadnych lekarov..
Na neurológii bolo tiež cítiť všeobecnu nervozitu,
a tak sme sa snazili rozptylit deti aj ich rodicov.
Na izbe sme navstivili chlapca, ktory cakal aj s mamou
na operaciu, ale zvesela vzal do ruky paprikove chrastitko,
tesil sa z kazdej pesnicky a asi najviac z vianocnej koledy
na zaver. Pookriala aj jeho maminka, na chvilu prisla na ine myslienky...
Na chirurgii vsetci cakali na vizitu, ale nikto nevedel presne dokedy,
tak sme si to cakanie sprijemnili a skratili muzikou a ponožkovym
divadielkom O pernikovej chalupke, v ktorom nakoniec nastastie vsetko dobre
dopadlo..uf..

Detské oddelenie v nemocnici Antolská by pokojne mohli premenovať napr. na MANDĽOVÚ PLANTÁŽ. Každý týždeň tam totiž narastú asi 5 ročné mandľovníky. Sú to vzácne stromy, ktoré vyzerajú úplne ako det i- majú hlavu, dve ruky a nohy, niektoré majú dlhé vlasy. Ale všetky majú v malom nošteku alebo v hrdle mandľovú úrodu. Fíha! Mandle na deťoch mandľovníkoch, už pekne narástli, niektoré sú aj trošku prerastené! Ešteže v tejto v nemocnici či vlastne, na tejto plantáži vedia čo s nimi. No predsa ich treba obrať! Mandľovníky sa uspia a ŠMIK! Už sú von! No a deti mandľovníky majú mandle obraté a musia ešte chvíľu oddychovať. že prečo? Zber vraj nebolí?! Kdeže!To viete, taká oberačka to je drina aj pre mandľovníky. Po zbere im ostane boľavé miesto a to sa musí zahojiť presne ako po skutočnej operácii!
No a teraz prichádzame na nemocničnú plantáž i mi - Bábky v nemocnici! Snažíme sa spevom a bábkami to boľavé miesto pofúkať, pohnojiť, ošetriť smiechom a nenásilným odstránením doterného škodcu - Nudy. Aj  dnes sme boli na plantáži, mandľovníky boli ubolené ale veľmi milé! Popri nich sme boli pozrieť aj iné rastlinky napríklad malé sedmokrásky ktoré skolil hmyz - Zápal pľúc. Na veľké šťastie na tejto plantáži si vedia rady aj s týmto nebezpečným škodcom!
Uf dnešná práca na plantáži bola namáhavá, ako ideme domov rozmýšľam čo potom s tými obratými mandľami robia! Nedali nám totiž ani jednu! Vraj sa šepká, že z nich nakoniec upečú veľkú mandľovú tortu! No neviem nieje to náhodou len povera?

Luca a Granka

Bábky v nemocnici ušli z nemocnice!
Že kedy? No presne 21.októbra 2011.
Že kam? Na Deň jabĺk v rámci kampane Ligy proti rakovine. Kampaň s názvom Neodfajčite im detstvo sa bábkam zdala dosť dôležitá na to, aby nelenili a svojou účasťou podporili túto myšlienku. Čo podporili, naši milí Žabiaci sa do nej aktívne zapojili príbehom o zneškodňovaní dymiaceho parostroju (tak totiž nazvali vyhodenú cigaretu) a nelenili ani Ponožkové maňušky, ktoré deťom predviedli čo sa raz stalo ponožke Mici. Chúďa malá, chcela byť až tak IN, že neváhala a fajčila a fajčila až spadla do diery, kde sa skoro pridusila. Ešte že mala kamošov, ktorí ju z tej zadymenej šlamastiky vytiahli!!!

Najprv sme boli na oddelení starších detí. Dobre sme si pokecali v izbe s troma holkami a zahrali sme si s nimi Africkú nemocnicu. Potom sme vliezli na izbu dievčatku po mandliach co ležalo s maminkou v takej mini izbičke. Veľmi jej do reči nebolo, niet sa čo čudovať čerstvo bez mandlí, no žabiaci vyliezli z kufru a snažili sa jej vylepšiť náladu.Na oddelení menších detí sme stretli krásne okaté dievčatko so zápalom pľúc. Napriek tomu mala zápal aj pre bábkové divadlo. A tak sme hrali o dušu psíka a mačičku. Aj sme jej dali omaľovánku, a na to sme ju museli preniesť z postieľky na stoličku lebo chcela vyfarbovať. Povedala, " viete ja mám rada vyfarbovačky a najradšej tie nové ako je teraz táto." Na Jiske bolo jedno jednoročné dievčatko s maminkou. Nemali sme biele plášte takže sa na počudovanie maminky nebálo. Poukazovali sme jej hrkálky a chrastítka a maminka nám vyrozprávala príbeh ich hospitalizácie. Uf maminka si prežila strach o svoje dieťatko a bola rada, že sa dcérke už výrazne polepšilo a maminke sa strach zmenšil, no ešte čakala na výsledky.
Pani učiteľka nás vyprevadila a mávala nám, že sa teší aj nabudúce! Aj mi!
A viete čo je sranda? Že pár dní po hraní v tejto nemocnici to jest presne v tretí deň večer o siedmej, som dievča čo bolo na prvej izbe ( stými troma) stretla vo fitku! Paráda.

Lucia a Janka S.

Najprv sme išli na psychiatriu, kde sa už personál aj deti tešili na kolegu Maťa. Mali sme taký freestyle. Bubnovali sme na buben rôzne rytmi a v pauze sme dávali úryvky z filmov. Nakoniec to skončilo tak, že chalani kričali teraz zahraj Douglesa a Maťo hral Douglesa, teraz zahraj Terminátora a Maťo bol zrazu terminátor, teraz  sa staň Zofre de Pejrakom a Maťo začal krívať a vyznávať mi lásku. To ja som už ležala coby Angelika na taburetke a šepkala som : Zofre...  ....no a zakončili sme to tým, že som Maťa vyzývala k odchodu no poď lebo si nas tu nechajú, myslím že všetci sa pobavili. Potom sme odpochodovali na neurológiu. Stretli sme vel´mi príjemného mladého chalana, ktorý je hokejista, robí box a kitbox a že mladí sa len flákajú. Blbosť! Veď on tak makal, že išiel na jeden tréning s otrasom mozgu a tréningov rovno do nemocnice. Ale jeho silná vola a fyzická kondícia spôsobili malý zázrak, že sa dostal z krvácania do mozgu. Hovoril nám ako až v nemocnici zistil, že nechce, aby jeho život bol len tréning. Naozaj milý a múdry chalan.
Na chirurgii chalanov bolo velmi plno, tak sme chodili  z izby na izbu, bubnovali sme, spievali a trochu sa aj rozprávali.
Nie vždy dostanú bábky priestor ale podstatné je dávať to, čo si pýtajú, čo cítime, že je práve v tej chvíli.
Intuícia, empatia a čaro okamihu.
Lucia a Maťo

FB_logo Follow us on Instagram youtube_1

 

 

Podporte nás práve teraz

kartou alebo on-line prevodom

.



Joomla Templates