Bábky v nemocnici

Detské oddelenie v nemocnici Antolská by pokojne mohli premenovať napr. na MANDĽOVÚ PLANTÁŽ. Každý týždeň tam totiž narastú asi 5 ročné mandľovníky. Sú to vzácne stromy, ktoré vyzerajú úplne ako det i- majú hlavu, dve ruky a nohy, niektoré majú dlhé vlasy. Ale všetky majú v malom nošteku alebo v hrdle mandľovú úrodu. Fíha! Mandle na deťoch mandľovníkoch, už pekne narástli, niektoré sú aj trošku prerastené! Ešteže v tejto v nemocnici či vlastne, na tejto plantáži vedia čo s nimi. No predsa ich treba obrať! Mandľovníky sa uspia a ŠMIK! Už sú von! No a deti mandľovníky majú mandle obraté a musia ešte chvíľu oddychovať. že prečo? Zber vraj nebolí?! Kdeže!To viete, taká oberačka to je drina aj pre mandľovníky. Po zbere im ostane boľavé miesto a to sa musí zahojiť presne ako po skutočnej operácii!
No a teraz prichádzame na nemocničnú plantáž i mi - Bábky v nemocnici! Snažíme sa spevom a bábkami to boľavé miesto pofúkať, pohnojiť, ošetriť smiechom a nenásilným odstránením doterného škodcu - Nudy. Aj  dnes sme boli na plantáži, mandľovníky boli ubolené ale veľmi milé! Popri nich sme boli pozrieť aj iné rastlinky napríklad malé sedmokrásky ktoré skolil hmyz - Zápal pľúc. Na veľké šťastie na tejto plantáži si vedia rady aj s týmto nebezpečným škodcom!
Uf dnešná práca na plantáži bola namáhavá, ako ideme domov rozmýšľam čo potom s tými obratými mandľami robia! Nedali nám totiž ani jednu! Vraj sa šepká, že z nich nakoniec upečú veľkú mandľovú tortu! No neviem nieje to náhodou len povera?
Luca a Granka

Bábky v nemocnici ušli z nemocnice!
Že kedy? No presne 21.októbra 2011.
Že kam? Na Deň jabĺk v rámci kampane Ligy proti rakovine. Kampaň s názvom Neodfajčite im detstvo sa bábkam zdala dosť dôležitá na to, aby nelenili a svojou účasťou podporili túto myšlienku. Čo podporili, naši milí Žabiaci sa do nej aktívne zapojili príbehom o zneškodňovaní dymiaceho parostroju (tak totiž nazvali vyhodenú cigaretu) a nelenili ani Ponožkové maňušky, ktoré deťom predviedli čo sa raz stalo ponožke Mici. Chúďa malá, chcela byť až tak IN, že neváhala a fajčila a fajčila až spadla do diery, kde sa skoro pridusila. Ešte že mala kamošov, ktorí ju z tej zadymenej šlamastiky vytiahli!!!

Najprv sme boli na oddelení starších detí. Dobre sme si pokecali v izbe s troma holkami a zahrali sme si s nimi Africkú nemocnicu. Potom sme vliezli na izbu dievčatku po mandliach co ležalo s maminkou v takej mini izbičke. Veľmi jej do reči nebolo, niet sa čo čudovať čerstvo bez mandlí, no žabiaci vyliezli z kufru a snažili sa jej vylepšiť náladu.Na oddelení menších detí sme stretli krásne okaté dievčatko so zápalom pľúc. Napriek tomu mala zápal aj pre bábkové divadlo. A tak sme hrali o dušu psíka a mačičku. Aj sme jej dali omaľovánku, a na to sme ju museli preniesť z postieľky na stoličku lebo chcela vyfarbovať. Povedala, " viete ja mám rada vyfarbovačky a najradšej tie nové ako je teraz táto." Na Jiske bolo jedno jednoročné dievčatko s maminkou. Nemali sme biele plášte takže sa na počudovanie maminky nebálo. Poukazovali sme jej hrkálky a chrastítka a maminka nám vyrozprávala príbeh ich hospitalizácie. Uf maminka si prežila strach o svoje dieťatko a bola rada, že sa dcérke už výrazne polepšilo a maminke sa strach zmenšil, no ešte čakala na výsledky.
Pani učiteľka nás vyprevadila a mávala nám, že sa teší aj nabudúce! Aj mi!
A viete čo je sranda? Že pár dní po hraní v tejto nemocnici to jest presne v tretí deň večer o siedmej, som dievča čo bolo na prvej izbe ( stými troma) stretla vo fitku! Paráda.

Lucia a Janka S.

Najprv sme išli na psychiatriu, kde sa už personál aj deti tešili na kolegu Maťa. Mali sme taký freestyle. Bubnovali sme na buben rôzne rytmi a v pauze sme dávali úryvky z filmov. Nakoniec to skončilo tak, že chalani kričali teraz zahraj Douglesa a Maťo hral Douglesa, teraz zahraj Terminátora a Maťo bol zrazu terminátor, teraz  sa staň Zofre de Pejrakom a Maťo začal krívať a vyznávať mi lásku. To ja som už ležala coby Angelika na taburetke a šepkala som : Zofre...  ....no a zakončili sme to tým, že som Maťa vyzývala k odchodu no poď lebo si nas tu nechajú, myslím že všetci sa pobavili. Potom sme odpochodovali na neurológiu. Stretli sme vel´mi príjemného mladého chalana, ktorý je hokejista, robí box a kitbox a že mladí sa len flákajú. Blbosť! Veď on tak makal, že išiel na jeden tréning s otrasom mozgu a tréningov rovno do nemocnice. Ale jeho silná vola a fyzická kondícia spôsobili malý zázrak, že sa dostal z krvácania do mozgu. Hovoril nám ako až v nemocnici zistil, že nechce, aby jeho život bol len tréning. Naozaj milý a múdry chalan.
Na chirurgii chalanov bolo velmi plno, tak sme chodili  z izby na izbu, bubnovali sme, spievali a trochu sa aj rozprávali.
Nie vždy dostanú bábky priestor ale podstatné je dávať to, čo si pýtajú, čo cítime, že je práve v tej chvíli.
Intuícia, empatia a čaro okamihu.
Lucia a Maťo