Bábky v nemocnici

O veľkej repe

Túto klasickú rozprávku hrávame spolu s deťmi. Využívame to, že ju každý pozná. Rozdelíme postavy – babka, dedko, vnučka, psíček, mačička. Každý z malých hercov dostane niečo, čo označuje jeho postavičku – klobúk, šatku, maňušku. Potom už spoločne sadíme repu, improvizujeme podľa detskej fantázie, a nakoniec repu ťaháme von. Väčšinou sa pridajú všetci, ktorí sú práve v nemocničnej izbe a ešte sa nestalo, že by sme  repu nevytiahli. Bábky pre nás ušila Eva Pecháčková.

Klasická rozprávka určená skôr pre menšie deti. Sústredíme sa najskôr na úraz, ktorý sa hneď na začiatku pritrafí kohútikovi. Necháme si od detí poradiť, čo máme robiť a potom sa sliepočka rozbehne od jedného dieťaťa k druhému. Zvyčajne sa držíme postáv z rozprávky, takže deti dostanú modrú šatku, aby mohli zahrať studničku, topánočku, aby mohli zahrať krajčírku, maňušku prasiatka a kravy, zelenú trávičku a nakoniec modré nebo, ktoré pošle kohútikovi rosičku. Na záver zájde sliepočka s kohútikom k doktorovi, aby mu prezrel hrdielko, či je v poriadku. Pretože deti hrajú s nami, nikdy nevieme, ako sa rozprávka skončí, ale vždy si užijeme kopu zábavy. Bábky pre nás upravila Eva Pecháčková.

Je krásne ráno a mamička vešia bielizeň. Nemôže však nájsť všetky ponožky, niektorým chýba pár. Každá je iná. „Čo sa dá robiť!“ vzdychne si. Hneď ako odíde, objavia sa ponožky, ktoré sa jej schovali. „Hurá, sláva!“, jasajú. „Konečne sloboda! Tak si môžeme robiť, čo chceme. Utiekli sme.“

Najskôr sa tešia, tancujú a spievajú. Po chvíli tá najfarebnejšia, ktorá sa volá Mici, všetkým povie, že už ju to s nimi nebaví a radšej sa vyberie do sveta. Dúfa, že sa dostane do televízie a bude slávna. Ostatné ponožky ju odhovárajú, ale ona si nedá povedať a ide... V tme však zablúdi a spadne do diery. Nemôže sa dostať von a zúfalo volá o pomoc. Začuje ju prvá ponožka. Objaví ju v diere, ale nevie jej pomôcť, a tak beží pre ďalšiu. Mici je však príliš hlboko, ani dve ponožky ju nedokážu vytiahnuť. Tak bežia zobudiť tretiu, aby im pomohla. Až keď sa zobudia všetky kamarátky – ponožky, podarí sa im Mici vytiahnuť. Tá sa teší s ostatnými a ide domov. Rozhodne sa, že už od kamarátok neutečie. Všetky unavené ponožky zaspia na šnúre. Tam ich na druhý deň nájde mamička. „Aha, ony boli tu,“ diví sa. Poskladá každý pár a spievajúc si odchádza domov.

V tejto rozprávke vystupujú ponožky od Evy Pecháčkovej, ale tiež ľubovoľný počet ponožiek od Kofoly, pretože deti sa pridávajú a hrajú spolu s nami. Vďaka tomu sa dej rozprávky často mení.

Toto predstavenie možno hrať malým aj väčším deťom, pretože ide o interaktívnu hru. Z malého kufríka vyťahujeme pletené prstové bábky afrických zvierat a deti si môžu vybrať, ktoré si dajú na prst. Do hry zapájame mamičky aj oteckov, sestričky, skrátka každého, kto sa chce zahrať. Keď sú bábky rozdané, prichádza pán doktor a sestrička (tiež malé prstové bábky), nesú si svoj lekársky kufrík a volajú pacientov, ktorí čakajú v čakárni. Každého prezrú, spýtajú sa, čo ho bolí. Často sú odpovede detí naozaj komické. Potom pán doktor so sestričkou pacienta ošetria, niekedy aj dosť netradičným spôsobom, a nakoniec si ešte poleží v nemocnici na pozorovanie. Bábky lekára a sestričky pre nás vyrezal Václav Krčál a pleténé bábky sú z Peru.