Najprv sme šli na onkológiu. V herni mali deti na tvárach rúšky, ale našťastie im to nebránilo nákazlivo sa smiať keď z Markinho kufru vyskočil biely ponožkový koník, ktorý chvíľami upadal do spánku a strašne nahlas chrápal, no a vlastne tiež nebol celkom zdravý, potreboval pomoc, deti radi pomohli, obviazali bolave hrdlo, pichli zopár injekcií a poškrabkali ho za uškom. Potom sme si zaspievali a zahrali na zeleninové hudobné nástroje. Na izbe na nás už čakal
Dušanko, potešili sme ho jeho oblubenou pesničkou o vláčiku..
Nasledovalo interné, ale kto z detí mohol, chystal sa do kina..začali sme hrať, deti krásne spievali, citili sme sa ako na koncerte, no a nakoniec sa im do toho kina ani nechcelo.
Na chirurgii sme našli Barborku, ktorá zostala v postielke, a nebolo jej do reči, bolelo ju bruško, ale nakoniec sme si spolu predsa zahrali a ona sa začala aj trochu usmievať..
Tornádo
