Bábky v nemocnici

Janka a Tornado

Prvy krat v novom roku sme navstivili nemocnicu na Antolskej a hrali na vsetkych oddeleniach. Peter bol tak trochu zavisly na el.pianku az tak, ze chcel hrat len on. Prekabatili sme ho inymi hudobnymi nastrojmi a tiez ponozkovymi manuskami, ktore sankovali u neho v izbicke priamo na "zasnezenej" postely. Smial sa napriek tomu, ze bojoval s kratkymi epileptickymi zachvatmi.Jeho mamicka ho vsak kontrolovala a daval nam znamenia do akej miery mozeme pokracovat v temperamentej hre. Na ISKE boli vsetky izby plne, vsade sme spievali a hrali. Najviac v pameti nam zostala vzpomienka na Karolinku, ktora nas odmietala a schovavala sa pod vankusik. Ale zabiak Kvak predsa len potreboval doktora a ked sa objevil doktor Blcha /babka urobena detmi/ vyskocil na podusku a zacal zabiaka liecit,aj Karolinka sa pozerala ockami a na zaver sa rozosmiala, ked zostal doktor Blcha v jej izbicke, aby ju liecil ked bude treba. Mali sme radost, ze detom ostal usmev na tvari a odchadzeli jsme snehom zaviatou Petrzalkou domov.

Marka a Janka

januar 2013 na Antolskej Janka Segy a Kvak

Zakaždým je to zázrak. Vchádzame do izby, kde je otecko sklonený nad dievčatkom, ktorá má slzy na krajíčku. Nie sme si vôbec istí, či máme ísť dnu, ale predsa ideme. Najprv spievame pár pesničiek a otecko sa začne usmievať. Potom Janka prehodí niečo ako: Tahle dievčatko by mohla hrať aj nohami. A dievčatko odhodí perinu, chytí rolničky, zavesí si ich na nohu a hrá. Nakoniec vylezie z tašky tuleň a dievčatko sa chechtá. Otecko si ju fotí a posiela domov sms. My odchádzame a vieme, že sme zase boli svedkami zázraku.
Marka a Janka