|
Môžete nám pomôcť poukázaním 2% z daní!!!
Oz. Bábky v nemocnici je prijímateľom osobitného podielu zaplatenej dane. |
Čo sa práve dejeBratislava a Košice22. júna nás do bratislavskej nemocnice na Kramároch zavítalo až šesť. A tak sa nám podarilo navštíviť takmer všetky detské oddelenia. Na psychiatrii vítali deti Maťa ako tú najväčšiu hviezdu. Hneď ako sme vošli, začali sa navzájom zvolávať a úplne ožili. Spýtala som sa Maťa, ako to robí a on na to, že deti jednoducho miluje. Prvýkrát sme tiež boli na detskej kardiológii. Tam sme, na rozdiel od psychiatrie, kde sa snažíme deti rozhýbať a aktívne zapojiť do hry, tu sme hrali jemnučko a pomaly. Z onkohematológie sa tentoraz naši kolegovia vôbec nemohli odtrhnúť. Hrali v izbách skoro do pol šiestej. Bolo fajn si potom sadnúť na chvíľu na kávu a porozprávať sa o tom, čo kto zažil a ako to fungovalo. Na druhý deň sme sa s Tondom vybrali do Košíc. Vlastne už tretíkrát. Počas dvoch dní sme prešli všetky detské oddelenia, spievali sme, hrali a rozdávali darčeky. Zúčastnili sme sa tiež na festivale Haliganda, ktorý sa práve v týchto dňoch Košiciach konal. Marka 7.6., AntolskaPo týždni sme opat na Antolskej prešli oddelenie, malych, velkych Jana Tornado Deň detí na KramárochNemocnica bola v tento deň naozaj živá. Prišli speváci zo Superstar a herci z Partičky a navštevovali deti na jednotlivých oddeleniach. Pred nemocnicou bolo veľké pódium a na ňom veselý program pre malých chodiacich pacientov. Nechýbali tu ani Bábky v nemocnici, ktoré rozdávali radosť deťom na izbách. Zahrali sme im divadlo, spoločne sme si zaspievali a každému sme darovali ponožkovú maňušku. Potešili sa najmä malí pacienti na psychiatrii, neurológii a nakoniec aj na onkológii. Okolo piatej sme vystúpili aj pred nemocnicou a zahrali sme príbeh o tom, ako sa šli žabiaci Kvak a Žblnk kúpať. Veľmi nás potešilo, keď nám niektorí ľudia z nemocnice povedali, ako oceňujú, že chodíme za deťmi po celý rok, aj vtedy, keď nikto iný za nimi nechodí.
Lepší svet v Antolskej nemocniciDnešný deň prišli pred detských pacientov trochu svojrázní doktori a sestričky. Šírili okolo seba veĺku radosť, ale aj tajomstvo, pretože nikto netušil ako ich "liečba" dopadne. Chceli divákom priblížiť ako oni preživajú jeden úraz /z ihriska/ v nemocnici alebo pred doktormi. Bolo zaujmavé ako obvodný doktor prijal otca s dcérkou, ako ho poslal k rentgenologovi a ten ich zas do sádrovne. Bol tam však pán primár, ktorý kontroloval doktorov, či všetko robia tak, aby úrazu pomohli. Na záver očná lekárka zkontrolovala zrak dievčatka. Po troch týždňoch mali prísť na kontrolu. Pacientom sa predstavenie veľmi páčilo a hlavne spoznali naozaj mentálne chorých ĺudí, ktorí ich svojou radosťou z hry, chceli zabaviť. Pretože na druhý deň bolo 1.6. MDD, rozdali sme všetkým divákom aj hercom ponožky. Jana-Tornádo spievala hlavne pre vätšie deti pesničky na prianie. Jana Segešová 10.5.2011- Nemocnica Antolská - BratislavaMali sme čo robiť. Detí bolo v nemocnici ako smetí... Najskôr sme navštívili deti na JISke, dvoch chlapcov oboch Samkov, šesťročných a oboch po výbere mandlí. Boli nespokojní, lebo boli hladní a nemohli jesť, ešte ich to bolelo, keď hltali. Ale marionetkové divadlo s Gašparkom ktorému vymysleli meno Karfiol a Mrkva ich rozveselilo a pomohlo im nachvíľu zabudnúť na nepohodu, ktorú prežívali. V tejto nemocnici bolo tentokrát kopec násťročných slečien, ktoré ale vyhlásili že oni sú "malé" a chcú bábky. Tak sme týmto princeznám zahrali o princeznej Zubajde. Keď na divadielku zazvonil zvonček princezné na nemocničných postielkach sa nás tiež zubili. Tak sme povzbudené prešli ešte celé oddelenia a škôlku a všade sme vyťahovali a stavili kulisi marionetkového divadla. Gašparko to akosi nezvládol a zlomil si z toľkého hrania nožičku. Našťastie bol v nemocnici.
NITRA 11.5.2011Na internom sme hrali pesničky na želanie, deti hrali s nami, niektorí
KramárePesničky pre malých aj veľkých, rozprávka o Červenej čiapočke, to všetko deti potešilo a rozveselilo. Ale vôbec sme netušili akú radosť urobí kytička konvaliniek, ktorú som dostala na rozlúčku od kolegyne Janky a viezla som ju do Prahy. Maminky aj deti sa nevedeli nasýtiť tej vône a znova a znova si chceli privoňať. Detí sa pýtame či rozumejú českým slovám - a ony hovoria, že ano. Sledujú české programy a s češtinou nemajú problém. Tiež si radi skúšajú vodiť bábky, alebo brnkajú na Jankinu gitaru. Niekedy sa hanbia rozprávať, ale akonáhle sa objaví bábka, ostych ľahko prekonajú a zabudnú na dospeláka, ktorý za tou bábkou stojí. Záujem o pesničky a divadlo majú aj ďalšie oddelenia, na ktorých sa o bábkach dozvedeli. A tak kolegovia ešte neplánovane skočili na interné. Dojmov je veľa, radosť z práce veľká. Slovenskí kolegovia nadšení, skvelí a zapálení pre Bábky. Kiežby projekt na Slovensku pokračoval aj po prázdninách, keď sa behom tak krátkej doby tak sľubne rozbehol a o bábky je taký záujem, aký sme aj dnes zažili na Kramároch. {phocagallery view=category|categoryid=3|limitstart=0|limitcount=5|type=2} Kramáre 12.5.2011Bábky putujú po oddeleniach a ponúkajú sa im aj nové oddelenia. Zo psychiatrie sa dnes nedalo odísť, deti nás nechceli pustiť. Opat sme tam hrali scénky zo života. Potom sme boli na neurológii a zakončili sme to naším novým oddelením-interným. Došli aj žabky, ktoré deti veľmi potěšili. A na toto nové interné oddelenie budeme s radosťou chodiť ďalej. Jana Segy a Maťo |
