Bábky v nemocnici

Bábky putujú po oddeleniach a ponúkajú sa im aj nové oddelenia. Zo psychiatrie sa dnes nedalo odísť, deti nás nechceli pustiť. Opat sme tam hrali scénky zo života. Potom sme boli na neurológii a zakončili sme to naším novým oddelením-interným. Došli aj žabky, ktoré deti veľmi potěšili. A na toto nové interné oddelenie budeme s radosťou chodiť ďalej. Jana Segy a Maťo

3.5.2011 pritomni: žabiak Kvak a žabiak Žblnk, 3 malé prasiatka /Františka, Leopold a Arnold/, Janka, Marka, Martin, Tornado a Kika. V televizii síce prebiehal hokejový zápas Rusko:Slovensko, ale my sme najprv čítali a potom hrali pribehy z knihy pana Arnolda Lobela o žabiakoch - kamarátoch. V prevedeni každého z nás to bolo iné, viac alebo menej temperamentné, ale vždy to bola sranda. Jedným okom sme sledovali zápas a mrzí nás, že sme ho prehrali, ale žabiaci to na druhý deň v nemocnici určite vyhrajú!

3 malé prasiatka budú mať tiež premiéru. Spievali sme ich pieseň a pomohli sme im "odfúknuť vlka až za oceán". Kamarátka Zdenka pre nich vyrezala hokejku, takže i oni budu dnes na Kramároch bojovať!

Janka a Marka

Prichádzame, zvoníme na veľmi ťažkom oddelení popálenín. Vedúca sestra nám sklamane hovorí, že ráno prepustili 5 detí a že teraz tam už je len jedno, ktoré spí. Mi sa z prepustenia detí tešíme a vravíme že počkáme kým sa malé vyspinká. Ideme zatiaľ na oddelenie plastiky. Tam rovnako - žiadne dieťa. Nie sme smutné to je predsa radosť, keď v nemocnici nie sú detský diváci, či detský pacienti. Ideme čakať na spáča. Spravíme pár foto s bábkami, dáme si kafe. Vraciame sa na oddelenie popálenín. Obliekame si biely plášť, návleky, dávame si klobúky berieme kufre s bábkami. Už nespí. Jeho plač počuť až na chodbu. Chlapec - jeden a pol ročný, sám vo veľkej izbe, v ešte väčšej postieľke, už mesiac bez mami, nemá tam nikoho iba tri hračky. Najprv sa len pozerá opatrne, čo sa stane. Spievame, stále pozerá trochu vyplašene, no potom sa začne zľahka pohupovať do rytmu pesničky. Marka vyťiahne tuleňa, chlapček reaguje, dá mu pusu. Potom ja vytiahnem žabiakov, chlapec sa usmieva, vstáva, načahuje sa. Ku koncu našej návštevy výska. Do kelu! Všíma si, že chceme po dosť dlhom čase jeho izbu opustiť. Snažíme sa odchod zakamuflovať. Bábky vymieňame za hraciu knižku, ktorú tam má. Nedá sa oklamať, knižku zahadzuje a  začína plakať. Žeby každý kto od neho odchádza mu dáva tú knižku do ruky aby neplakal? Našťastie prichádza sestrička s papou a strieda nás. Uf máme šťastie, jeho plač utícha - no nás srdce bolí.
Marka a Lucia

Školáci mali ešte prázdniny, ale my sme sa vydali za deťmi, ktoré zostali cez sviatky v bratislavskej nemocnici na Antolskej. Chceli sme im skrátiť dlhú chvíľu a trochu ich potešiť. Prešli sme dvanásť izbičiek a boli tu deti, ktoré si nemohli užiť šibačku ani čokoládové vajíčka, pretože ich potrápila choroba. Spievali sme, liečili choré zvieratká a všade sme nechali ponožkovú maňušku od Kofoly. Deti majú ponožkové maňušky veľmi rady a vždy keď odchádzame, začnú sa s nimi hrať a pokračujú vlastne v tom, čo sme začali. Z toho máme naozaj veľkú radosť!

V stredu sme (tak ako každý týždeň) navštívili malých pacientov v nemocnici na Kramároch. Na oddelení detskej psychiatrie sa síce maľuje, ale deti naša návšteva veľmi potešila. Potom sme s bábkami zahrali aj deťom na neurológii, oboch onkologických oddeleniach pre menšie i väčšie deti. Konečne sme zavítali aj na chirurgiu, na ktorú nám predtým nezvýšil čas. Malých pacientov pobavila rozprávka o žabiakoch, z ktorých bol jeden chorý.

Marka