Bábky v nemocnici

Najprv sme išli na psychiatriu, kde sa už personál aj deti tešili na kolegu Maťa. Mali sme taký freestyle. Bubnovali sme na buben rôzne rytmi a v pauze sme dávali úryvky z filmov. Nakoniec to skončilo tak, že chalani kričali teraz zahraj Douglesa a Maťo hral Douglesa, teraz zahraj Terminátora a Maťo bol zrazu terminátor, teraz  sa staň Zofre de Pejrakom a Maťo začal krívať a vyznávať mi lásku. To ja som už ležala coby Angelika na taburetke a šepkala som : Zofre...  ....no a zakončili sme to tým, že som Maťa vyzývala k odchodu no poď lebo si nas tu nechajú, myslím že všetci sa pobavili. Potom sme odpochodovali na neurológiu. Stretli sme vel´mi príjemného mladého chalana, ktorý je hokejista, robí box a kitbox a že mladí sa len flákajú. Blbosť! Veď on tak makal, že išiel na jeden tréning s otrasom mozgu a tréningov rovno do nemocnice. Ale jeho silná vola a fyzická kondícia spôsobili malý zázrak, že sa dostal z krvácania do mozgu. Hovoril nám ako až v nemocnici zistil, že nechce, aby jeho život bol len tréning. Naozaj milý a múdry chalan.
Na chirurgii chalanov bolo velmi plno, tak sme chodili  z izby na izbu, bubnovali sme, spievali a trochu sa aj rozprávali.
Nie vždy dostanú bábky priestor ale podstatné je dávať to, čo si pýtajú, čo cítime, že je práve v tej chvíli.
Intuícia, empatia a čaro okamihu.
Lucia a Maťo

{phocagallery view=category|categoryid=7|limitstart=1|limitcount=1|detail=3|displayname=0|displaydetail=0|displaydownload=0|displaybuttons=0|displaydescription=0|displayimgrating=0|imageordering=3}Prichádzame, veľa detí spinká. Otvárame dvere a sme milo prekvapené že dvaja 5 ročný chlapci sú hore. Aj mamičky sú hore môžeme hrať. A naozaj hráme, chlapci sú do toho úplne zakusnutí, spievajú, zhovárajú sa s bábkami dokonca sa s nimi aj hádajú. Keď z kufra vyskočia žabiaci, sú úplné hotoví aj maminky a mi si to užívame. Celkom nadlho sme sa v tej izbe zabudli, uf posledné pozdravy, zamávanie a ideme ďalej. Dve babi, stredná škola jedna hiphoperka-smejú sa chcú zahrať divadlo. Zase vyskakujú žabiaci a babi sa smejú, majú záchvat!

Čítať ďalej: Nemocnica Antolská, Bratislava 4.10.2011

Vonku pršalo a v nemocnici bolo teplučko. Dorazili sme na detské oddelenie a začali obchádzať izbičky. Spievali sme a tento raz ošetrovali 3 malé prasiatka. Pepa mal angínu a aj blchy. Tie ochotne rozdával všetkým deťom, a tak sa veĺmi skoro všetci škrabkali. Hrali sme aj na Jiske a potom v herni. Vonku pršalo a vo vnútri v nemocnici nám bolo dobre a teplúčko.

Marka a Tonda

Najprv sme šli na onkológiu. V herni mali deti na tvárach rúšky, ale našťastie im to nebránilo nákazlivo sa smiať keď z Markinho kufru vyskočil biely ponožkový koník, ktorý chvíľami upadal do spánku a strašne nahlas chrápal, no a vlastne tiež nebol celkom zdravý, potreboval pomoc, deti radi pomohli, obviazali bolave hrdlo, pichli zopár injekcií a poškrabkali ho za uškom. Potom sme si zaspievali a zahrali na zeleninové hudobné nástroje. Na izbe na nás už čakal
Dušanko, potešili sme ho jeho oblubenou pesničkou o vláčiku..
Nasledovalo interné, ale kto z detí mohol, chystal sa do kina..začali sme hrať, deti krásne spievali, citili sme sa ako na koncerte, no a nakoniec sa im do toho kina ani nechcelo.
Na chirurgii sme našli Barborku, ktorá zostala v postielke, a nebolo jej do reči, bolelo ju bruško, ale nakoniec sme si spolu predsa zahrali a ona sa začala aj trochu usmievať..

Tornádo