Najprv sme boli na oddelení starších detí. Dobre sme si pokecali v izbe s troma holkami a zahrali sme si s nimi Africkú nemocnicu. Potom sme vliezli na izbu dievčatku po mandliach co ležalo s maminkou v takej mini izbičke. Veľmi jej do reči nebolo, niet sa čo čudovať čerstvo bez mandlí, no žabiaci vyliezli z kufru a snažili sa jej vylepšiť náladu.Na oddelení menších detí sme stretli krásne okaté dievčatko so zápalom pľúc. Napriek tomu mala zápal aj pre bábkové divadlo. A tak sme hrali o dušu psíka a mačičku. Aj sme jej dali omaľovánku, a na to sme ju museli preniesť z postieľky na stoličku lebo chcela vyfarbovať. Povedala, " viete ja mám rada vyfarbovačky a najradšej tie nové ako je teraz táto." Na Jiske bolo jedno jednoročné dievčatko s maminkou. Nemali sme biele plášte takže sa na počudovanie maminky nebálo. Poukazovali sme jej hrkálky a chrastítka a maminka nám vyrozprávala príbeh ich hospitalizácie. Uf maminka si prežila strach o svoje dieťatko a bola rada, že sa dcérke už výrazne polepšilo a maminke sa strach zmenšil, no ešte čakala na výsledky.
Pani učiteľka nás vyprevadila a mávala nám, že sa teší aj nabudúce! Aj mi!
A viete čo je sranda? Že pár dní po hraní v tejto nemocnici to jest presne v tretí deň večer o siedmej, som dievča čo bolo na prvej izbe ( stými troma) stretla vo fitku! Paráda.
Lucia a Janka S.
|
Antolská 8.11.2011 |