|
Čo sa práve dejenemocnice Antolskájanuar 2013 na Antolskej Janka Segy a Kvak Januar na Antolskej
Prvy krat v novom roku sme navstivili nemocnicu na Antolskej a hrali na vsetkych oddeleniach. Peter bol tak trochu zavisly na el.pianku az tak, ze chcel hrat len on. Prekabatili sme ho inymi hudobnymi nastrojmi a tiez ponozkovymi manuskami, ktore sankovali u neho v izbicke priamo na "zasnezenej" postely. Smial sa napriek tomu, ze bojoval s kratkymi epileptickymi zachvatmi.Jeho mamicka ho vsak kontrolovala a daval nam znamenia do akej miery mozeme pokracovat v temperamentej hre. Na ISKE boli vsetky izby plne, vsade sme spievali a hrali. Najviac v pameti nam zostala vzpomienka na Karolinku, ktora nas odmietala a schovavala sa pod vankusik. Ale zabiak Kvak predsa len potreboval doktora a ked sa objevil doktor Blcha /babka urobena detmi/ vyskocil na podusku a zacal zabiaka liecit,aj Karolinka sa pozerala ockami a na zaver sa rozosmiala, ked zostal doktor Blcha v jej izbicke, aby ju liecil ked bude treba. Mali sme radost, ze detom ostal usmev na tvari a odchadzeli jsme snehom zaviatou Petrzalkou domov. Marka a Janka November 2012 na AntolskejZakaždým je to zázrak. Vchádzame do izby, kde je otecko sklonený nad dievčatkom, ktorá má slzy na krajíčku. Nie sme si vôbec istí, či máme ísť dnu, ale predsa ideme. Najprv spievame pár pesničiek a otecko sa začne usmievať. Potom Janka prehodí niečo ako: Tahle dievčatko by mohla hrať aj nohami. A dievčatko odhodí perinu, chytí rolničky, zavesí si ich na nohu a hrá. Nakoniec vylezie z tašky tuleň a dievčatko sa chechtá. Otecko si ju fotí a posiela domov sms. My odchádzame a vieme, že sme zase boli svedkami zázraku. November 201223.10.2012- Antolská Oktober v nemocnicach23.10.2012- Antolská 19.9 - Kramáre (pár Kika, Janka, oddelenia onkohematologia, kozne)
Pocasie bolo uspavajuce a tak niet divu, ze mnoho deti pocas nasej navstevy spinkalo...ale niektorych sme zvukmi piesne (nechtiac) prebrali z driemot a tak sme sa zisli viaceri. Na onkologii sme stretli spevacku Petku, ktora pomahal spievat, maleho Samka, ktory bol akurat po zakroku este trosku bojazlivy (ale nakoniec nam kraaaasn
e zatlieskal) , Riska, ktory robil vsetko naopak a ku koncu divadielka prisiel aj dalsi Samko - prave toho sme prebudili. K detickam zavitali psicek a macicka so svojou rozpravkou o pysnej kosielke. Psicek (ako obycajne) sa nevedel slusne spravat a pooblizoval vsetky deti,...kym ho stihla macicka zastavit. :-)))
Na koznom bolo plno a veselo - smniech sa ozyval uz pri predstavovani (doteraz si nie sme iste, ci povedali niektore dievcence prave mena). Pesnicky boli rezke a vesele, sprevadzane hrmotou -pardon hrou na dalsie hudobne nastroje :-) Kedze si deti mohli vybrat medzi zelenou a bielou, a vybrali si zeleni, prikvakali a priclupkali k nim nasi zabiaci...a to este len bolo veselo... Kika
|