{phocagallery view=category|categoryid=7|limitstart=1|limitcount=1|detail=3|displayname=0|displaydetail=0|displaydownload=0|displaybuttons=0|displaydescription=0|displayimgrating=0|imageordering=3}Prichádzame, veľa detí spinká. Otvárame dvere a sme milo prekvapené že dvaja 5 ročný chlapci sú hore. Aj mamičky sú hore môžeme hrať. A naozaj hráme, chlapci sú do toho úplne zakusnutí, spievajú, zhovárajú sa s bábkami dokonca sa s nimi aj hádajú. Keď z kufra vyskočia žabiaci, sú úplné hotoví aj maminky a mi si to užívame. Celkom nadlho sme sa v tej izbe zabudli, uf posledné pozdravy, zamávanie a ideme ďalej. Dve babi, stredná škola jedna hiphoperka-smejú sa chcú zahrať divadlo. Zase vyskakujú žabiaci a babi sa smejú, majú záchvat!
Žabiaci im bozkávajú rúčky, babi sa šúľajú toto nečakali! Pravdu povediac ani mi, a tak sme to zase roztočili až tak, že posmelení žabiaci sa začali dokonca trochu tĺcť- ale len trochu nebojte sa. Keď sme boli už na odchode na iné oddelenie, sestričky nás vrátili ešte späť na izbu dievčatka s dlhými vlasmi, veľkými očami a veľkým strachom. V izbe sa parilo, mala tam taký zvlhčovač vzduchu. Cez paru sa nás dívali vystrašene dve 5 ročné oči. Bola na izbe sama - bez mami bez otca. Taká malá v tej veľkej izbe. Nakoniec sa osmelila, aj snami spievala aj pozerala na bájku o levovi a myške. A nakoniec dostala od nás prstienok, mali sme - dali sme. Oči sa zmenili na radosť.
Na ďalšom oddelení sme sa zastavili za dievčaťom čo čítala o koňoch, tak sme si ju dovolili vyrušiť, trochu sme sa porozprávali. Keď som revala ako lev (lebo levy predsa revú), vošiel do izby pán doktor. Dofrasa asi zase moc hulákam určite nám vynadá, že ako sa to správame! Ale omyl, bol veľmi milý, slušný a citlivo nás upozornil aby sme nevchádzali na izbu číslo...práve totiž oznámili mamičke malého dieťatka, že jej dieťatko má v pľúcach nádor. Naša radosť zhasla, bábky zaliezli do kufra a mi sme ticho odišli. Veľa síl mamička!
Lucia a Janka
