Občianske združenie Bábky v nemocnici chodieva hrať deťom do nemocníc divadlo.
Snažíme sa zahnať nudu, rozosmiať deti, ale aj sa s nimi porozprávať či dovoliť im prehrať si na javisku, ktorým sa v nemocnici stáva ich posteľ, to čo práve prežívajú, či to čoho sa boja.
Naša medicína, ako hru s bábkami metaforicky voláme však nie je len akýmsi divadelným performance, zábavou či divadielkom pre detičky. Naša medicína naozaj pôsobí liečivo, a nie je len zaháňačkou nudy či akýmsi zabitím dlhého času v nemocnici.
Je zrejmé, že dieťa v nemocnici má veľmi malú kontrolu nad svojim životom a stráca samostatnosť, ktorú malo mimo nemocnice oveľa väčšiu. „Normálny“ život sa mení na oveľa stresujúcejší a dieťa sa stáva oveľa zraniteľnejšie. Veľmi dôležitým sa v nemocnici stáva pre dieťa odpoveď na otázku: Kedy ma pustia domov?. Čas v nemocnici sa pre dieťa stáva časom krízy, bolesti, obáv, ale aj časom zmiernenia bolesti. Napriek liečebnému procesu prežíva dieťa v nemocnici čas nudy. Bábková hra však môže všetky tieto „nežiaduce“ účinky hospitalizácie zmierňovať.
Do nemocníc prichádzame s bábkami nie len preto, že ich máme naozaj radi, ako čosi živé, ale najmä preto že bábková hra obsahuje skutočne prvok terapeutický. Bábková hra patrí do pomáhajúcej oblasti u nás ešte nie veľmi známej a využívanej, no napriek tomu s veľkým potenciálom - do oblasti DRAMATOTERAPIE.
Dramatoterapia je terapeutická oblasť s vlastnými pravidlami a s vlastným výskumom. Ide o pôsobenie na osobnosť cez umeleckú oblasť v rovine „ako by“ cez jednanie a prežívanie, kde sa dieťa stáva súčasťou dramatickej situácie, dramatického príbehu (Majzlanová, 2004). Týmto cieleným pôsobením dochádza ku vyjadreniu potlačovaných a nahromadených emócií, ku spojeniu s vnútorným svetom dieťaťa s jeho fantáziou a predstavami, stráveniu zmysluplného času v ktorom sa niečo deje, otvoreniu komunikácie s dieťaťom, či ku rozpusteniu strachov. Jednou z metód dramatoterapie je aj bábková hra. Prečo?
Pretože bábkové divadlo patrí neodmysliteľne k detskému svetu a dieťa sa stáva účastníkom a často aj priamym tvorcom bábkového deja. Dieťa prostredníctvom maňušky neraz vyjadruje svoje hlboké, často utajované city, vyjadruje svoj vzťah ku okoliu, čím môže dôjsť k ventilácii negatívnych pocitov a tým k uvoľneniu vnútorných konfliktov (Majzlanová, 2004 Zdroj: Rambertová 1969).
Hlavný význam bábkovej hry je v tom, že:
- dieťa sa môže schovať za bábku, čím sa vyhne priamej konfrontácii s okolím
- dej bábkovej hry je pružný - je možné ho tematicky usmerniť podľa potreby
- bábková hra odstraňuje bariéry medzi dieťaťom a autoritou(medzi dieťaťom a rodičom, učiteľom, lekárom)
- pri hre sa konflikty prenášajú na bábky, čiže je možné otvorenejšie a voľnejšie hovoriť o niektorých problémoch
- od bábky dieťa skôr a ľahšie prijíma pravidlá a usmernenie ako od dospelého
V duchu dramatoterapie sa snažíme vyberať tematicky také bábkové predstavenia, ktoré vychádzajú zo situácie detí v nemocnici. Napríklad máme v repertoári divadlo: O dvoch žabiakoch - ako bol jeden z nich chorý, O Kohútikovi a sliepočke - o tom ako sa kohútik dusil škrupinkou a sliepočka mu bežala pre pomoc, O Africkej nemocnici, v ktorej deti sami hrajú s prstovými maňuškami zvieratiek to, ako sú choré a potom ich spolu liečime. Liečenie chorých bábok, maňušiek je v nemocnici medzi deťmi veľmi obľúbené, často si deti samé riadia hru, vymýšľajú choroby, vedia si vystreliť z bábky lekára či sestričky, alebo si vymenia v bábkovom divadle role: aspoň tu na malom javisku sa môžu premeniť z pacienta na lekára či sestru. Takto si môžu znova svoje zážitky prehrať, či pripraviť sa na skutočné vyšetrenia. Často deti choré zvieratká(maňušky) posmeľujú aby sa nebáli, že injekcia len trochu štipne, ale pomôže.
Kde bolo tam bolo, na oddelení jednej nemocnice bolo hospitalizované jedno dievčatko. Volajme ju Katka. Katka s nikým v nemocnici nechcela rozprávať, bola tichá ako myška. Naozaj neprehovorila ani slovo. Potom sme prišli na oddelenie s bábkami. Katka si vybrala jednu bábku tetušky, dala si ju na ruku a zrazu ju začalo byť počuť. S bábkou na ruke, evidentne v roli nejakej pani učiteľky (asi zo života), začalo dovtedy plaché dievčatko všetkým rozkazovať a poúčať ich. Aby poslúchali a aby určite všetko zjedli! Lebo inak bude zle! Sestričky na oddelení sa zastavovali v Katkinej izbe a čudovali: teda Katka! Aký má silný hlas! Konečne ju počujeme že vie rozprávať a nielen to! Ona všetkým rozkazuje!
Takže aj takto pôsobí naša medicína.
A ešte niečo. V hre s bábkami na „akože“ sa detský pacienti môžu stať niekým úplne iným, ich posteľ sa zrazu stáva čarovným svetom, kde sa odohrávajú príbehy. Keď to nejde naozaj vo svojej fantázii, cez príbeh môžu dokonca nemocnicu opustiť.
Myslím si, že keď prídu bábky do nemocnice, prinášajú deťom kus normálneho života, ktorý je tam vonku. Života plného zážitkov a dobrodružstiev.
Mgr. art. Lucia Kralovičová
Použitá literatúra:
Majzlanová K.: Dramatoterapia v liečebnej pedagogike. Bratislava, Iris 2004.
