Čo sa tu deje s ilustráciami, je nádhera!
Marka Míková je česká bábkoherečka, ktorá do Piešťan prišla so svojou kolegyňou Hankou Grančičovou predviesť divadelnú dramatizáciu obľúbených rozprávok. Venuje sa rôznym činnostiam. Všetko, čo robí, robí s nadšením: spieva, hrá, tancuje, rozpráva. Tak aj odpovedala na naše otázky.
Počúvajúc reakcie detí počas Vášho vystúpenia, pripomenula som si názov úspešnej českej rozprávky, ktorú vďaka vianočným programom každý rok vidíme, je to rozprávka Jak se budí princezny. Vy ste v nej hrali rolu princeznej Ruženky. Dnes spolu s kolegyňou Hankou Grančičovou ste prebudili do života stovku detí vďaka Vášmu veselému hudobnému programu.
(smiech) To je pravda!
Pozriete si počas Vianoc túto rozprávku?
Ja osobne nie, ale keď sa deti dívajú, pridám sa k nim nachvíľku. Prijali to, že som to ja, aj keď spočiatku im to bolo divné. Teraz už je to so mnou späté.
Máte mnoho aktivít, ste spisovateľka, herečka, režisérka, dramaturgička, hudobníčka, speváčka, skladateľka ... Ktorú z nich robíte najradšej?
To je ťažké povedať, v určitej perióde života niečo robím viac. Teraz myslím, že viacej píšem a takéto podujatie ako dnes v Piešťanoch je skôr radosť. Vždy si to užívam. Pretože som vyštudovala réžiu a dramaturgiu, od začiatku to mám tak nastavené, že si vec napíšem, potom ju upravím pre divadlo alebo vydám knižku. A keď mám šťastie, tak si v tom aj zahrám. Zariadila som si to dobre. (smiech)
Popri tom všetkom vymenovanom ešte pracujete aj v občianskom združení Loutky v nemocnici, ktoré pomáha pri liečbe dlhodobo hospitalizovaných detí úsmevom.
Vždy nás prekvapí, akým zvláštnym médiom je bábka. Dieťa nemá pred ňou žiadny ostych, nemá strach, začne sa s bábkou rozprávať , rozosmeje sa oveľa jednoduchšie, ako keby sa s ním človek zhováral sám. Dieťa napokon nepozerá na nás, ale na tú bábku. A potom aj hudba. Je to zvláštne, sú to minizázraky, čo prežívame. Nech je situácia akokoľvek ťažká, hudba prinesie úsmev – aj rodičom, ktorí tam trávia dlhú dobu s dieťaťom. Samozrejme, rodičia vnímajú tú situáciu oveľa horšie, ako dieťa, lebo vedia, čo všetko sa môže stať, potom je to krása opúšťať izbu a vidieť, ako sa „chechtá“. Na chvíľočku sa to zlomí a musím povedať, že máme častokrát ohlasy, že dieťa, ktoré nerozprávalo, bolo celkom v strese, po našej návšteve začne komunikovať.
V Piešťanoch nie ste prvýkrát. Ako sa Vám tu páči?
Veľmi krásne je to mestečko. Pri minulej návšteve sme boli aj v bahnisku a zrkadlisku. Všetko sme si tu užili. Aj vašu knižnicu sme si prešli už minule so Sášou Švolíkovou (výtvarníčkou). To, čo sa tu deje s ilustráciami, to je nádhera! Na človeka tu srší inšpirácia, dom je plný knižiek a tých obrázkov, to je krása!
Aj dnes bolo vidno, že deti nemali problém porozumieť Vám, češtinu poznajú.
Možno trošku niečo cítia, že znie divno. Musím povedať, že tu na Slovensku máme sesterský spolok, má slovenský názov Bábky v nemocnici, kde hrá Jana Segešová, bábkoherečka (častá návštevníčka Piešťan) a Jana Tothová, členka skupiny Tornádo Lu. Ony jazdievajú do Brna, keďže sme prepojené a je to na pol cesty. Tiež hovoria, že české deti príjmu slovenčinu, aj keď jej v televízii nie je toľko. My sme to mali lepšie, keď v televízii boli tie nádherné slovenské inscenácie a rozdiel jazykov sme vôbec nevnímali. V nemocniciach je to v pohode.
Čo pripravujete nové?
Pre Loutky v nemocnici sme začali pripravovať inscenáciu Bleděmodrý Petr. Budeme mať premiéru pre verejnosť vo Švandovom divadle v Prahe. V tejto hre je náročné, že celá hra musí byť malá v kufríku, aby sa mohla doniesť do nemocnice, ale zároveň to chceme ukázať aj verejnosti. Tak to bude oriešok!
My Vám s tým pomôžeme, lebo my máme Zázračný oriešok! Budeme Vám držať palce, aby všetko vyšlo podľa Vašich predstáv.
