Vonku horuco, jasno, vosla som do tiena nemocnice a uvedomila som si,ake rozdielne su tieto dva svety.Preladila som sa teda najlepsie ako som vedela a vhupla aj s Jankou Segy na onkohematologicke oddelenie, v dobrej nalade, a viere, ze sa deti, daju nahovorit na trocha hudby a divadla. Napriek tomu, ze to nemaju prave lahke, nikdy sa nenechaju dlho ponukat. Za chvilu sa vytvorila kapela, teda rytmicka sekcia a deti rad za radom vymenovali svoje oblubene pesnicky, ktore sme si spolu vsetky zahrali, odhrkali a odspievali jedna radost. Potom prislo na rad zabacie divadlo, mam pocit, ze deti naozaj veria,ze Kvak a Zblnk su zivi a niekedy mame problem dostat ich znovu do kufra, bolo by lepsie keby mohli ostat.
Na koznom boli len dve deti, dievcatko s maminkou, ktore spievali nadherne, takze sme vsetci krasne ladili a chlapec, ktory na prvy pohlad nemal o hudbu zaujem, bol velmi smutny. Tak sme sa chvilu rozpravali iba tak, o tom co ho trapi, a samozrejme o tom, ze by bol radsej doma, alebo dokonca v skole, lebo ma radsej matematiku ako nemocnicu a to bola prave v tej chvili asi ta najlepsia medicina.
Jana Tornado
