V utorok 2.3. sme hrali v nemocnici v Banskej Bystrici. Je to kusisko cesty a ešte k tomu aj autobus mal meškanie.Napriek neskoršiemu začiatku sme zahrali deťom v aule, ale aj na izbičkách. Hrali sme pre menšie deti, ale aj pre väčšie. Bábky žabiakov mali tentoraz premiéru a hrali o tom ako na jar sadíme semienka a potom musíme trpezlivo čakať, než z nich vyrastie kvietok či mrkvička. Rovnako ako je niekedy potrebné byť trpezlivý, kým sa človek uzdraví a môže bežať domov. Na druhý deň sme konečne po dlhéééj chrípkovej epidémii dorazili opäť do bratislavskej nemocnice Kramáre. Sestričky na onkológii sa na nás usmievali a bolo zrejmé že sú radi, že nás zasa vidia. Je veľmi milé, keď vidí človek aj v očiach zamestnancov nemocnice, že sa im naša práca páči a pripadá im užitočná. Deti na psychiatrii tentokrát dokonca spontánne tancovali na naše pesničky možno aj preto, že vonku svietilo slnko a bolo nám spolu veľmi fajn aj keď v nemocnici.
Marka Míková
